Detail

Kategória: Z mosta do prosta

11.08.2008

ExManželka

Autor: exManzelka

Na prechode pre chodcov sa striedajú rýchlejši aj šuchtajúci sa chodci, autá zastavujú, stoja, rozbiehajú sa a miznú za rohom starého domu s nápisom " pozor padá omietka". Pozeráš na mňa a tváriš sa neobvyklo. ...prepáč, som asi blázon, ale zamiloval som sa do inej...

Veď vlastne nič sa nedeje.

Autobusová linka č.93 premáva v pravidelných intervaloch, na prechode pre chodcov sa striedajú rýchlejši aj šuchtajúci sa chodci, autá zastavujú, stoja, rozbiehajú sa a miznú za rohom starého domu s nápisom " pozor padá omietka".

Ty má to pásikavé tričko, čo som ti len včera žehlila, o pár dni asi odpadne jeden gombík.

Pozeráš na mňa a tváriš sa neobvyklo. Pevne stískaš pery a popritom sa snažíš o úsme i vážny výraz tváre súčastne.

...prepáč, som asi blázon, ale zamiloval som sa do inej...

Neodpovedám. Vlastne - ani sa ma na nič nikto nepýtal. Tu padlo len konštatovanie.

Prezerám si jeho tvár. Tisíckrát videnú. Dnes má však iný cýraz a určite ho nehrá. Tento skľúčený a ospravedlňujúci sa pohľad je tým posledným, čo mu skutočne verím a neupodozrievam, že si ho nacvičil za dverami.

Show must go on! Kričí Freddy Mercury.

Vlastne nič sa nedeje. Nikto mi neberie život. Apoň nie doslovne.

Červené krviny sa tvoria v kostnej dreni naďalej, RNA sa v bunkových jadrách celkom pokojne replikuje, ľavá hemisféra je stále o niečo väčšia ako tá pravá. A srdce?

Ani tam sa nič podstatného nezmenilo.

Komory a predsiene sa pravidelne sťahujú a uvoľňujú, prečerpávajú životodárnu tekutinu. No, možno o niečo rýchlejšie ako všera pri televíznych správach.

Nemôžem stále definovať, ktorý orgán tela mi zasiahla tá bezfarebná bolesť, ktorá mi sťahuje hrdlo.

Že by to bola duša?

Ale tá podľa niektorých neexistuje. A ak je to tá, ktorú mi daroval Boh pre večný život?  Potom - čo má spoločný plač zlomeného srdca s večným životom?

Haló, pohotovosť?  Prosím, zavolajte sanitku! Chcem okamžite do nemocnice. Transplantujte mi novú dušu, chcem takú, čo nebolí.

Nemáta? Tak mi ju prosím zablombujte, ale rýchlo, lebo zomriem.

Je ti do smiechu? Nie, nie som hysterka. Nebudem si púšťať plyn ani skákať z okna, ani čakať za rohom so sekerou na XY-ovu, ktora mi prebrala moje druhé ja, druhú polovičku môjho jablka, maje A, ktoré bez B nemôže tvoriť tovnicu  o dvoch neznámych.

Show must go on!

Neplač, zato sa ty ešte vydáš. Povedala by moja stará mama, keby ešte žila a položila by na stôl tanier s voňajúcim makovníkom.

Vraj čas žerie rany. Dúfam, že je aspoň dobre hladný. Prajem mu dobrú chuť.

Späť

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.5 z 5. Celkom 21 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

Komentáre

Šinka napísané 11.11.2012 13:08 answer email

Váš komentár

Povedzte,kedy žena urobí pre rodinu dosť? Kedy je čakanie dokončené, kedy nie žena, čo zbalí kufor manželovi, nie je nechápavá, netrpezlivá a nerozbila to ona, lebo mu nechcela dať čas?

Katka napísané 25.10.2011 08:49 answer email

Zažila som to z jednej aj z druhej strany, preto nikoho nesúdim.

Za rozchod/rozvod vždy môžu DVAJA, vinu nemožno hádzať na jedného z manželov, ani na tretiu stranu.

 

Mňa by mohol niekto zvádzať, keď manželstvo mám v poriadku.. A tiež, keby nejaká zviedla môjho manžela, tiež ukazuje na to, že manželstvo nie je plne funkčné. Ale to sa stále dá napraviť.Nevera totiž (aspoň v mojom rebríčku ) nie je dôvodom na rozvod. Ak manželia vedia, prečo sa zobrali, môžu sa ku tomu vrátiť, ak na tom chcú a budú pracovať..

 

Jasné, trpieť, hádzať vinu na iných a rozviesť je ľahšie...

kazdemu sa raz vsetko vrati napísané 31.10.2010 10:15 answer email

ja som si zazila obe strany mince, pred dvanastimi rokmi som to bola ja, pre ktoru sa rozhodol, opustil manzelku, ktora ho lubila, deti sice neopustil, byvali s nami takmer denne, ale aj tak to cele sposobilo obrovsku bolest a sram na dusi vsetkych nas...nikdy som si neprestala vycitat, ze som to vtedy dopustila, ze som nemala viac rozumu, ze som sa tak bezhlavo zamilovala...teraz mam dve malicke deti a na dusi este vacsi sram...podvadzal ma viac ako rok s jednou z mojich najlepsich kamaratok...stalo sa velmi vela negativnych veci, nase manzelstvo prezilo a manzel sa snazi napravit svoju chybu, no moja bolest je stale intenzivnejsia a intenzivnejsia...neviem, co boli viac, ci zrada milovaneho manzela, ci klamstvo a noz vrazeny do chrbta od kamaratky, ktorej som verila viac nez svojmu milovanemu, ktora mi denne davala rady, ako zit...teraz viem, ze to neboli rady pre mna, ale rady na to, ako sa s manzelom rozhadat, aby ho mohla mat pre seba...jej intriky nevysli...manzel nas sice neopustil, ale ranil tak hlboko, ze uz nemam pocit, ze ho milujem...ale moje deti ho miluju a jeho deti z predchadzajuceho manzelstva radia, aby som vydrzala, aby som svojim detom nesposobila rovnaku bolest, aku sme sposobili pred dvanastimi rokmi my im...velmi ich za to obdivujem "moje" uzasne deti, ze ma neodsudzuju a nehovoria, ze dobre mi nech...odsudzujem sa za to sama, to mam trest za to, ze som sposobila rovnaku bolest inej zene, aj ked ona bola pre mna cudzia...mna teraz podrazila moja najlepsia kamaratka...ale ako hovorim, dobe mi nech, kazdemu sa vsetko raz vrati a moj cas prisiel...ale boli to vazne ukrutne :-(

opacna strana napísané 11.07.2010 09:40 answer email

mne porodila priatelka syna a rozisla sa so mnou...nasla si noveho priatela a odrazu som sa musel sudit,aby som si mohol vidiet maleho vobec.a nie som sam.

vastrap napísané 07.11.2009 13:03 answer email

to EVA

suhlasim s Evou, nech cert vezme take zeny, co beru detom otcov. A tu moju byvalu prvu...

Ani naznakom som neziarili, ale ked som zistil, ze ma podvadza, nazvala ma ziarlivcom. Nikdy som sa jej ani nedotkol, nazvala ma agresorom. Za 8 rokov manzelstva ma psychicky zdeptala, ze som musel podstupit liecenie. Jedine, co ma napada je, ze tej zene chybala nejaka referencia, nieco, s cim by mohla porovnavat. Takze by som jej prial dobreho agresivneho a ziarliveho chrapuna a potom by som sa s nou chcel porozpravat.

JankaL napísané 04.09.2008 11:24 answer email

Ahojte babuľky, prešla som si tým a dozvuky ešte stále prežívam. Nie je to jednoduché a tak ako vy, keby nebolo dcérky, je to dávno vyriešené. Ale kvôli nej som vydržala, čo som vydržala, lebo tá bolesť, bezmocnosť a poníženie sú neopísateľné. Tým, ktoré nezažili, z celého srdca želám, aby ani nikdy nemuseli prežiť, pretože sa to odrazí na všetkom čom robíte, cítite, žijete. A bohužiaľ aj na detičkách, akokoľvek veľmi sa snažíte, pretože len ony jediné za to stoja. Teraz sme konečne v stave, kedy sa môj manžel definitívne rozhodol, definitívne ukončil paralelný vzťah, kedy sa snaží žiť len pre nás. Ale po tých dlhých mesiacoch - 18, budujeme všetko odznova pre mňa je tak ťažké stále uveriť, že to myslí vážne. Držte sa a keby ste sa potrebovali vyrozprávať, napíšte. To jediné pomáha, rady nečakajte, nikto nemôže poradiť, len povzbudiť.

Eva napísané 28.08.2008 14:55 answer email

maminy, ktore prezivate tazku zivotnu situaciu, ze sa vas manzel rozhoduje medzi rodinou a "nou", vam len tolko chcem napisat, ze vam prajem vela sily a tym zenam, ktore "kradnu" detom otca a zacnu si so zenatym, uprimne z duse nenavidim a snad sa im to v zivote vrati. ak sa uz akokolvek rozhodnu, nech su vase deti aj nadalej vesele a stastne a nech vam v zivote vyjdu ine veci, ktore vam vsetko vynahradia za neverneho zbludilca. Mad

Lienka napísané 13.01.2009 08:40 answer email

Držím palce tým, ktorých sa to týka. Aj mne sa to stalo, syn mal desať mesiacov. Vďakabohu, prežila som to hladko vzhľadom na situáciu. Teraz je to oveľa horšie. Po šiestich rokoch sa ozval a dožaduje sa otcovských práv.

 

Len poznámka - neodsudzujte tie ženy. Ja som zistila, že tá "moja" sa o nás dozvedela, až po troch rokoch. Keď sa niekto z exovej rodiny zabudol a opýtal sa na syna.

Katja napísané 25.08.2008 20:51 answer email

Jasné, chápem vás....po boji je každý generál.....

Vtedy som aj ja dúfala, že sa vráti a nechcela som urobiť žiadnu chybu.....ale v mojom prípade chyba bola presne v tom, že som čakala. Mala som mu dať ultimátum ako mu dala ona, bud my alebo ona. A nie čakať.....to bola chyba....naivná....

Dobre sa mi to teraz píše, ale vtedy som na to nemala síl.... Frown

Evča napísané 25.08.2008 18:59 answer email

Hm ... je to strašné, že tiež nie som sama. Rozviedli sme sa pokojne. Odišiel, ... a to sa ani nezamiloval do inej. Aj on deti zbožňuje. Ale ja stále neviem pochopiť, že ked ich naozaj ľúbi, prečo im doprial presne to, že od nich odišiel. Lebo neodišiel len odo mňa, ale v prvom rade od nich.

Je to u nás hrozne zamotané a aj ked to už máme papierovo vyriešené, stále to neskončilo. A tiež patrím medzi tie naivky, ktoré čakajú, že sa vráti.

gabika napísané 25.08.2008 16:00 answer email

Váš komentár

Nikdy by som neverila, ze sa v podobnej situacii ocitnem aj ja. Mame dve male dcerky, mladsia ma 4 mesiace, a moj muz sa rozhoduje, co s nami. Aby sa mu lepsie premyslalo, byva inde. Dcerky zboznuje, neprehanam, ku mne sa sprava velmi dobre, zrejme preto, ze som nerobila skandal, ked odchadzal, dali sme si dokonca termin, 1 rok, ked sa obaja rozhodneme, ci budeme este spolu. Moje rozhodovanie je vsak len pomyselne, predsa zalezi na nom, ci sa k nam vrati. Mam ho rada, stale si myslim, ze je tym, s ktorym chcem zit cely svoj zivot, ale neviem, ci budem to iste citit po roku. Myslim vsak, ze kazda etapa sa musi prezit naplno, nemozno veci urychlit. je mozne, ze aj ja si budem sypat popol na hlavu, ze som bola hlupa a cakala na jeho rozhodnutie, alebo - a v to pevne dufam - budem rada, ze som pockala. Mozno niektori muzi potrebuju pauzu, hlavne po detoch a oni su ti, ktori si to mozu aj dovolit. TAk mi drzte palce, naivke!

Katja napísané 25.08.2008 09:30 answer email

Ninka, ťažko niečo radiť. Ale prežila som niečo podobné a keby som to mohla vrátiť čas ešte raz, tak by som už nečinne nečakala ako sa manžel rozhodne (u nás to bolo s tým rozhodovaním podobne. vraj ona tak už nechce žiť - akože sa skrývať a on nevie čo robiť), ale zbalila mu kufre a zavolala mu nech si ich vyzdvihne. Bud si to rozmylí a zostane s vami alebo to bude ako doteraz a budeš doma sama ty. Ale nemáš čo stratiť, už ho aj tak doma nemáš. Ver mi, nepíšem do vetra, prežila som to tiež......držím palce

Nina napísané 24.08.2008 16:11 answer email

Teraz som v takejto situácii. Dve deti a manžel 48dní býva inde. Vraj sa musí rozhodnúť. Nikomu neprajem tie hrozné pocity. presne ako píše autorka je to príšerná, bodavá bolesť a pritom musím fungovať normálne, kvôli deťom. Dnes mám narodeniny. je mi úplne nanič. Cítim sa tak strašne sama a bolí to. Ja som neurobila nič hrozné, mňa manžel podvádzal a nie s jednou a ja som sedela doma s deťmi a verila mu, že má toľko práce. Stále sa pýtam prečo. Všetci mi radia, nemysli naňho, nezdvíhaj, podaj návrh, ľahlo sa hovorí...

Katja napísané 24.08.2008 15:44 answer email

Prežila som niečo podobné.....ostala som sama s malinkým synom. Rozvod....plač...bolesť....výčitky....Prebolelo to, ale bolelo to moc dlho....vydala som sa....a mám perfektného manžela....a máme spolu dcérku.....takže hlavu hore, slniečko znova výjde

greta napísané 24.08.2008 10:12 answer email

hm, zaujimava lyrika. Neviem ci by som ja v takejto situacii bola este aj poeticka...

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised


Poslať odkaz priateľovi