utorok 20.04.2021 | meniny má Marcel  
Kategória: Rozprávky

Ako Šášuľka narástla

zdurna 27.06.2008

Túto rozprávku som už uverejnila v časopise Materské centrá. Je o jednom ryšavom dievčatku - princezničke, ktoré sa veeeľmi podobá aj na moju dcérku. Nápad vlastne skrsol v jej hlávke, keď sa ma raz v spálni opýtala: "A čo je nad nami?"

Ako Šášuľka narástla

1. časť

 

          Princezná Šášuľa zo Šášova mala iba štyri roky. Preto ju doma občas volali aj Maličká. Jej otec, pán kráľ Ferdinand Zaneprázdnený zo Šášova, neustále kraľoval. Raz mu Šášuľa hovorí:

„Ocinko môj kráľovský, poď sa so mnou, prosím ťa, zahrať.“

Ale kráľovský otecko nemal čas hrať sa so svojou princeznou, pretože práve riešil veľmi vážny súdny spor.

„Choď sa teraz hrať von, Maličká, pozri ako krásne svieti slniečko.“

„Ale otecko,“ hnevala sa Šášuľa, „ja nie som maličká, ja som už veľká.“

Kráľ Ferdinand sa zamyslel, vzdychol si a potom princezničku pohladil po kučeravých vláskoch.

„Vieš, Šášuľka, buď rada, že si maličká.“

Šášuľka si nedala povedať.

„Ale ja som už veľká, naozaj, ocinko,“ presviedčala kráľa. Pán kráľ však už myslel na niečo iné.

„Iste, iste, no, choď sa už hrať,“ povedal a odišiel za svojimi kráľovskými povinnosťami.

Šášuľka odula gamby a šomrajúc vyšla do záhrady kráľovského paláca.

„A som už veľká, som a som. Však zajačikovia moji?“

V záhrade sedela Šášulina mamička, kráľovná Ľubomíra Ľúbezná z Empatie.

„Ahoj, Šášuľka, s kým sa rozprávaš?“ prihovorila sa kráľovná svojej princezničke.

„No, so zajačikmi, predsa.“

„S akými zajačikmi?“ začudovala sa kráľovná.

„S mojimi, čo mi sedia na pleci. Ty ich nevidíš?“ spýtala sa Šášuľka. Kráľovná však žiadnych zajačikov nevidela.

„Asi sa predo mnou skryli, Šášuľka,“ usmiala sa na princezničku. „A ako sa vlastne volajú tvoji zajačikovia?“

Šášuľka sa zamyslela a potom hovorí: „Jeden je Ivanka a druhý Sardinka.“ Kráľovná sa zasmiala.

„Jéj, Maličká, to sú ale krásne mená pre zajačiky.“ Šášuľka sa pozrela na kráľovnú.

„Ja nie som malá, som už veľká, maminka. Veď si mi hovorila, že aká si už veľká Šášuľka.“ Ale kráľovná Šášuľku nepočúvala. V kolíske sa práve prebudilo malé princezniatko, Šášuľkina sestrička Hedviga. Kráľovná pristúpila k bábätku a prihovorila sa mu, aby neplakalo. Šášuľku si v tej chvíli nevšímala. Našu veľkú - malú princeznú to poriadne nahnevalo. Odišla do svojej izbietky, pričom stále opakovala, aká je už veľká.

Na druhý deň ráno zažil kráľovský palác Šášova obrovský šok. Krásna malá princeznička Šášuľa zmizla.

 

***************************************************************************

         

          Keď sa Šášuľka ráno zobudila, zdalo sa jej čosi zvláštne. Zdalo sa jej, že sa cez noc jej postieľka scvrkla. A nielen postieľka, aj izbička bola akási menšia. Šášuľka sa postavila... vlastne, chcela sa postaviť, ale nemohla. Bola totiž taká obrovská, že hlavou vrazila do stropu. A keďže bola od malička tvrdohlavá (to znamená, milý čitateľ, že mala tvrdú hlavu), prebúrala sa hlavou do miestnosti, ktorá sa nachádzala nad jej izbičkou.

„Prepánakráľa,“ zvýskol úradník, ktorý práve vypisoval kráľovské daňové priznanie a veľká Šášuľkina hlava v podlahe ho dosť vydesila.

„Prepánakráľa!“ zhíkla kráľovná, ktorá v tej chvíli vošla do izby svojej princezničky a uvidela jej obrovské telo bez hlavy, lebo tú, pravda, mala Šášuľka v hornej miestnosti.

„Prepánakráľa!“ nahnevane zvolal kráľ.

„Čo je to tu za hluk? Tu sa nedá pracovať.“

          Ale to sa už chodbami kráľovského zámku hrnuli ľudia – kuchári a umývači riadu, pomocníci, upratovačky, úradníci, záhradníci, pekári, jedni sa valili do Šášuľkinej izby, iní do úradníckych miestností a ďalší pobehovali hore a dolu, vznikol skrátka úžasný chaos. Všetky ženy horekovali a všetci muži boli nervózni, ale našu Šášuľku to vôbec nevyviedlo z miery.

„Jéj, aká som veľká, to je super, mami!“ zakričala na kráľovnú. Jej detský hlások bol teraz taký silný, až z toho hluku praskli všetky okná na kráľovskom paláci. Šášuľka sa chcela postaviť, ale nemohla. Bola zakliesnená v strope svojej izby. Kráľovná musela dať zavolať šikovných opravárov, murárov a tesárov, ktorí najskôr Šášuľku vyslobodili a potom dieru zamurovali. Šášuľka sa zatiaľ štvornožky dostala von z paláca a v záhrade sa dosýta vybláznila.

          Konečne dosiahla na najvyššie konáre stromov, aby si mohla odtrhnúť čokoľvek, čo rástlo na stromoch. Dokonca nakukla do vtáčieho hniezda, aby si zblízka obzrela vtáčiky. Tie síce pred ňou vystrašene odleteli, ale aspoň na chvíľočku zahliadla ich pierka. Pri toľkej námahe ale poriadne vyhladla, a preto jej kráľovský kuchár doniesol obed. Ale beda! To, čo stačilo princezničke ako dieťaťu, už nestačilo obryni. Šášuľa zjedla celý veľký hrniec polievky a naberať si ju musela naberačkou, pretože lyžica v jej rukách vyzerala ako hračka pre bábiku. V ten deň zjedla Šášuľka sama obed pre celú kráľovskú rodinu. Ešte šťastie, že mali v paláci šikovného kuchára a veľa pomocníkov.

          Čo ale robili jej rodičia? Pán kráľ bol celý bez seba. Chodil hore dolu vo svojej kráľovskej pracovni, vzdychal a nariekal.

„Čo budeme robiť? Čo budeme robiť?“

„Navrhujem počkať,“ odpovedala kráľovná sediac v kresle, „myslím si, že keď zistí, aké je to nepohodlné, bude chcieť byť opäť maličkým dievčatkom a je dosť možné, že sa jej to splní.“

„A dokedy máme čakať? Dokedy?“ pýtal sa nešťastný kráľ. „A čo ak ostane taká naveky, prepánakráľa, čo bude potom? Ktorý princ si ju vezme za ženu? Och, žiadny ju nebude chcieť a ostane nám na krku do konca života. A videla si koľko zjedla na obed? To je hrôza, veď takto nás dostane na mizinu. Všetci sa mi budú smiať, skrachujem, to...

„Tak dosť!“ vstala kráľovná nahnevane. „Nikto sa ti nebude smiať, Ferdinand. Prekvapuješ ma, môj kráľovský manžel. Tvoje vlastné dieťa sa zmenilo na obra a ty sa nepýtaš, ako sa asi cíti, či nie je smutná alebo nešťastná, ale ty sa pýtaš, koľko toho môže zjesť? Hanbi sa, kráľ môj.“

A kráľ sa aj zahanbil. Pravdaže, keby mu to povedal niekto iný, asi by ho dal zatvoriť na jeden deň do temnice, ale uznajte, viete si predstaviť, že by dal kráľ zatvoriť svoju vlastnú manželku? Takto sa iba tíško hanbil a povedal si, že nabudúce dá najavo svoje obavy iba pred...  vlastne pred nikým, iba ak pred bútľavou vŕbou, tá mu nebude odvrávať. Kráľovná pokračovala:

„Teraz pôjdeme spolu za Šášuľkou, a keďže ju ľúbime takú, aká je, nebudeme si robiť ťažkú hlavu z toho, že má o pár kíl... (kráľ si odfrkol) viac a že je o čosi vyššia (kráľ si odfrkol druhýkrát). A nefŕkaj mi tu, radšej jej zober z tých pampúšikov, čo ležia na stole,“ zavelila kráľovná ako generál a prvá sa vybrala za Šášuľkou.

          Našej princezničke očividne nevadilo, že má o pár kíl (presne o tristosedemdesiatšesť) viac, a že je o čosi (teda o štyristopäťdesiatštyri centimetrov) vyššia. Behala a skákala po záhrade, vystrašila pri tom všetkých, ktorí v ten deň náhodou prechádzali okolo. Samozrejme, že pritom poriadne vyhladla. Kráľovský kuchár a jeho pomocníci jej upiekli štyri kurčatá, ugrilovali desať kíl žabacích stehienok, z kráľovskej záhrady jej doniesli tri koše zeleniny - uhorky, šalátové listy, reďkovky, paradajky a papriku, opiekli čerstvé zemiaky, pekári pripravili dva koše voňavých rožtekov, sedem pecňov zemiakového chleba a naša Šášuľka jedla a jedla a jedla a jedla. Práve dojedala zvyšky, keď prišli jej rodičia.

„Ako sa máš, Šášuľka?“ zakričala dohora, smerom ku hlave svojej dcéry, kráľovná.

„Maminka, to je super, že som taká veľká, vieš, čo som dnes všetko videla? A pozri sa, videla som vtáčiky tam hore v tom hniezde.“ nadšene rapotala Šášuľka. Otecka však pri jej kriku ukrutne rozbolela hlava. „Tichšie, Šášuľka, lebo ohluchneme.“

„Jáj, ocko, ja ťa tak ľúbim,“ tešila sa Šášuľka a zodvihla otecka jednou rukou do vzduchu.

„Tak ty si ešte stále myslíš, že ju to prejde?“ kričal kráľ žalostne na svoju manželku.

Kráľovná sa usmiala. Ona bola presvedčená, že svoju dcéru pozná. A nemýlila sa. Onedlho Šášuľka vyhlásila, že je unavená a chce ísť spať. Najskôr si musela umývať zuby s obrovskou kefou, ktorá sa inak používa na čistenie podlahy. Minula asi štyri zubné pasty, kým sa jej ako-tak podarilo obrovské zubiská vyčistiť. Jej krásne kučeravé vlásky boli úplne špinavé od rôznych stromov, o ktoré sa obtierala, keď behala po záhrade. Musela si ich vyumývať šampónom, použila ho celé vedro. Ale keďže bola trošku nešikovná, vyliala si šampón aj do oka. Samozrejme, že ju oko začalo páliť a slziť. Ale tie slzy, čo jej padali, boli také obrovské, že zatopili bazén, ktorý jej pripravili namiesto vane. Minula úžasne veľa vody. Fontána v kráľovskej záhrade by s toľkou vodou striekala celý rok. Šášuľka sa utierala plachtami, ktoré boli zošité, aby aspoň pripomínali uteráčik. Pyžamko vyzeralo ako obrovské škaredé vrece, niet divu, veď ho vyrobili z látky, ktorú kráľovná už chcela vyhodiť. A to všetko, umyť sa, utrieť, obliecť do pyžamka, to všetko musela urobiť úplne sama, pretože bola taká veľká, že jej vôbec nikto nemohol pomôcť. Kráľovná pre ňu nechala prichystať v záhrade obrovský stan, do ktorého jej samozrejme pripravili aj postieľku. No, ono to vlastne nebola postieľka, skôr postelisko. Piati tesári ju pre princeznú chystali celý deň, ale keď si Šášuľka do nej ľahla, zistila, že je malá. Trčali jej z nej nohy.

„Och, zajačiky, kto mi urobil túto postieľku? Musím si krčiť nôžky,“ sťažovala sa Šášuľka. Chcela sa prikryť perinou, ale tá bola tiež akási krátka. Nevedela, že ju kráľovská krajčírka šila pol dňa a použila na ňu viac látky, ako mala kráľovná na svadobných šatách.

„Teda, ako sa mám zakryť?“ šomrala si pre seba.

          Šášuľka si spomenula na kráľovského sluhu Mikolaja, z ktorého sa vždy smiala, lebo bol vysoký. Keď prechádzal cez dvere, vrazil hlavou do zárubne. Teraz jej ho bolo ľúto. Určite ho musela veľmi bolieť hlava, veď si ju denne udrel aj šesťkrát. A ona sa mu ešte smiala. Už to nebude robiť. Už sa nikomu nebude vysmievať len preto, že je veľký. Sľúbila si to sama pre seba, ale treba dodať, že to aj dodržala.

„Ach, niekedy je také ťažké byť veľkou,“ pomyslela si naša princeznička, keď zaspávala. Veru tak, zaspávala sama samučička, mamička jej zaspievala na dobrú noc len jednu uspávanku, potom už nevládala kričať, zachrípla. Otecko bol nervózny a okrem toho musel ísť kraľovať, lebo počas dňa veľa zameškal. Šášuľka ostala úplne sama v obrovskom stane. V noci začali škriekať nejaké vtáky, mňaukať mačky a Šášuľka sa veľmi bála. Neuvedomila si, že je teraz oveľa väčšia ako všetky tie vtáky a mačky. Najradšej by utekala k mamičke do postele, ale veľmi dobre vedela, že nemôže. Pravdepodobne by rozpučila nielen mamičkinu postieľku, ale keby nedávala pozor, aj kráľovnú. Tak si len tíško vzlykala do vankúša, ktorý bol tiež veľmi nepohodlný, a želala si, aby už bola taká ako predtým. Maličká.

Späť

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 1 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





O autorovi

Užívateľ: zdurna

Meno a priezvisko:
ICQ:
MSN:
Skype:

image

Najčítanejšie blogy

Najčítanejšie
  • teaser blog dnes
  • teaser blog tyzden
  • teaser blog mesiac

###E_COOKIES###