Nepoviem vám, o aký luxus ide. Skúste na to prísť, kým prídete po koniec článku.
Mám tri deti. V prázdninovom čase sú mi zverené komplet na celý deň a noc. Ocko predsa zarába a netreba ho zaťažovať rodinouJ.
Vyzerá to u nás tak, že keď dvaja starší vstávajú, kojenec už ide prvýkrát spať. Kým sa narodil, mala som veget, kým oni ráno spali. Keby bol naopak on prvorodený, v momente jeho prvého ranného spánku by som zaľahla aj ja, dospať prekojenú noc.
Keď kedykoľvek zaspí, mám dve možnosti – a ani jednou z nich nie je pospať si či urobiť niečo pre seba – buď dobehnúť zameškanú robotu alebo zameškané venovanie sa dvom starším. Keďže sú rýchlejší (a robota neutečie), zvyčajne vyhrajú: - Mama, poď sa hrať kvarteto! Mama, kedy si už prídeš pozrieť tú moju stavbu? Mama, pomôž mi toto dofarbiť!-
Sú ako bezodná studňa, nikdy nemajú dosť. Päť minút po návrate z trojhodinového výletu mi tlačia knihu do ruky, len čo si sadnem a priložím na prsník najmenšie. Že ja som sa po ceste nenajedla ako oni, takú empatiu nemôžem od nich ešte očakávať.
Mnohí sa ma pýtajú: Ako zvládaš tri deti? Alebo: Dajú sa zvládnuť tri deti? Nedoplácajú na seba? Neobmedzuje ich bábätko?
Čo odpovedám?
A treba to zvládnuť? Čo to znamená zvládnuť? Nejde to inak, len niekedy uprednostniť jedného, potom zas druhého, podľa naliehavosti. Nehrám sa už na geroja, ktorý bez pauzy pendluje medzi deťmi, aby žiadna ich požiadavka nezostala nevypočutá. No kto povedal, že je to pre nich negatívne? Považujem to, naopak, za veľké pozitívum, že sa naučia obmedzovať už v detskom veku, vo vlastnej rodine. Je to škola života – veď čo s takým človiečikom, ktorý príde medzi ostatné deti zvyknutý na to, že má na všetko právo, hlavne na výlučnú pozornosť? Čo s takým škôlkarom, čo s takým žiakom, čo s takým spolupracovníkom či šéfom, ktorého vôľa sa musí vždy splniť?
Keď som mala prvé dieťa, niekedy som bola rada, aj keď som mohla niečo nerušene dokončiť, urobiť, a nie že oddychovať. Teraz, keď zaspí najmenší, v poradovníku čakajú tí ďalší. A je to o mojom výbere, či ich volanie vypočujem alebo uprednostním – seba. O tom to je, či a koľko sa dokážem vzdať svojich potrieb, no celkom sa neodporúča. Výsledkom býva neurotická zatrpknutá mama.
Keď sa prvé s krikom zobudí vo chvíli, keď sa druhé pociká (v 4 rokoch neplánovane, ako nehoda) a tretie do toho papuľuje, že si nezapne vlasy, ktoré jej lezú do očí – nedá sa riešiť všetko naraz.
Keď bolo jedno, po jeho narodení som mala pocit, (okrem kopca lásky a nehy) že strácam slobodu, teraz, keď odídu starší do škôlky a mám len jedno, vychutnávam si to ako luxus, môcť sa plne venovať len jemu...a už som sa prezradila. Slovo luxus mi totiž napadlo, keď som na ihrisku pozorovala mladú maminu, ktorá sa od svojho dieťatka nepohla ani na sekundu viac ako na dva metre, kým ja som odbiehala od kočíka zachraňovať môjho priodvážneho škôlkara na preliezku a pokrikovala na ďalšie, nech nehádže piesok do výšky.
Takže tak to „zvládam“. Ale nemenila by som. Každé dieťa je pre mňa obohatením a pre nich navzájom tiež. A dokonca je pre nich obohatením aj to, že vidia moje nezvládanie. Nebudú na seba klásť ani oni nereálne požiadavky. Vedia, že ich ľúbim, aj keď pokričím, aj keď z únavy poviem veci, ktoré ma potom mrzia, aj keď sa nejdem hrať vždy, keď ma zavolajú. Dostáva sa mi občas aj takejto „odmeny“ od dcéry: „Sú aj lepšie maminky, ale ty sa mi najviac páčiš.“ No mám sa na ňu hnevať?
Odosielam Váš hlas...
Uff, tak presne toto som potrebovala, hoci vidim, ze je to uz starsi clanocek. Ja mam doma pri prvacke a skolkarovi (uzasne zivych)prave mesacneho chrustika a veru, niekedy je tazke urcit priority a hlavne - najst silu a cas. Niekedy mam pocit, ze co sme si to nalozili na plecia , ale stale mam pocit, ze tento posledny prirastok obohati kazdeho clena nasej rodiny.
Jééééj, krásny blog, konečne článok v ktorom som sa našla. Mám 4 deti a prežívam to úplne rovnako. Nikdy, nikdy , nikdy by som si neodpustila, keby som mala jedináčika, takto viem, že moje deti nebudú o nič ukrátené, ba naopak, ;veľa tak získajú. Držím palce pri výchove. A som rada, že mám s kým luxus-ovať...
Krasny blog, az sa mi slzy tisnu s tymi vasimi komentarmi do oci, ja mam jedneho zdedeneho pubertiaka, jedneho skoro dvojrocneho a pod srdcom dalsieho sintra, tak bulim za kazdu somarinu, aj ked sa mi ide srdce rozskocit laskou. Dakujem ti zivot
Váš komentár
Prečo by bola hlúposť mať len jedno dieťa? Ja osobne si myslím, že je to záležitosť každej ženy. Ja mám 3-ročného syna a ďaľšie dieťa neplánujeme, chceme sa mu venovať naplno, zato sa vôbec nehanbím a aj nám to vyhovuje, vôbec to nepovažujem za výhovorku. Každá žena si má právo naplánovať toľko detí, koľko sama zvládne. A to, že chcem dieťaťu dopriať všetko a ešte niečo navyše je zlé?
je to pravda kimmi, aj som si pri tvojom članku sa zasmiala aj poplakala, ano je to tak... bolo to ťažke moje 3 deti už maju 9 a 5 ...teraz ti môžem povedať, že už je to omnoho omnoho omnoho lahšie
..takže týmto vás chcem povzbudiť, že aj ked vám hovoria ved počkaj bude to ešte horšie ...nie nemôže byť nič horšie ako 4 ročné behajúce po dome, dalšie kojím a druhé dvojča grcká v postielke, tak odtrham od prsníka jeho papkajucého bračeka, lebo prvé dvojča nemá kto zobrať na ruky...poviem vám nič tažšie som v živote nič nezažila...ale teraz mam rozumné, milé, deti...kroté sa vedia podeliť, ktoré sa milujú, a idu mi slzy do oči ked minule maroško stískal sylviku za to, že ked bol maličky tak pomahala mamke podávať mu v postielke, dudku ked mamka kojila a stále dookola, ...ke dvidím mamku s jedným dieťaťom len sa usmejem, poviem vám nebolo to nič lahké...ale už je to preč 
a mám kopu zdravých a dobrých detí...a nikdy sa nenudím....nikdy!!!! sylvia, sylvika 9 rokov, maroš a martin dvojičky 5 rokov... 
pre Baju a Kogel
Nemyslim ze Baja ohovara nejako v zlom. Ona konstatuje. Presne tak. V mnohych odbornych knihach pisu aj to, ze ani nie je mozno vychovat 2 deti v rovnovahe. Vzdy sa a vas budu porovnavat komu sa venujete viac. Ale pri troch....to je ideal. Ja sama som z 5 deti. A co mi venovala menej mamina, to mi vynahradili moji 3 starsí súrodenci.
A okrem toho mam skusenost 2 bratrancov a kopec jedinacikov zo skoly. Aj ked sa zdali vychovani bolo s nimi na nevydrzanie. Boli niekedy az otravni. Nudili sa, nevedeli co s casom, vzdy si vyzadovali pozornost. S nimi nebolo mozne udrzat normalne priatelstvo.
Som cerstva - 4.tyzdnova mamicka - tretieho dietatka, Syn ma 4,5 r., dcerka 2,5 r. Obaja uz chodia do skolky a ja som skonstatovala, ze toto tretie babetko si vyslovene uzivam. Pri prvom dietatku to bol stres. Nevedela som co a ako, vsetko som sa len ucila. Ked sa narodilo druhe, vo vsetkom sa muselo prisposobit prvemu. Nebol cas venovat sa obom a tak si to vzdy jeden odskakal. Vacsinou to mladsie - ale musim povedat, ze je ovela sikovnejsie vo vela veciach ako prve. Teraz, ked chodia do skolky, je to jednoduchsie. Je to ako mat prve dietatko, ale vsetko vediet. Je to proste super. A manzel - chudak, pride z prace a ide do druhej - kolotoc s detmi. Zahrat sa s nimi, lebo maminka nemoze, okupat deti, umyt zubky, ulozit do postielok. Ked s nimi zaspi, ani ho nebudim. Ved ma narok na oddych. A to nase najmensie pravidelne zaspava po desiatej vecer. Ale bez problemov sa dam nahovorit aj na stvrte. Samozrejme, ze nie hned. Len ma mrzi, ze sa na nas niektory divaju ako na mimozemstanov. Preco nie je normalne mat viac deti ako jedno alebo dve?
dakujem za povzbudenie, prave cakame tretie a vsetci okolo horekuju ked vidia dvoch starsich zbojnikov - jeden je skolkar, druhy skoroskolkar...
verim, ze to zvladneme.
Aj ja to takto uznavam a aplaudujem!!! Nemam rada maminy, ktore si myslia, ze staci mat jedno, aby sa prilis nenamohli, niektore to vysvetluju tak, ze by sa tomu prvemu nemohli tak intenzivne venovat. Mne to pride ako same vyhovorky, ved je uplna hlupost drepcit cely den pri dietati a len mu vymyslat aktivity, potom sa ani samo nevie zahrat. My s manzelom uz tiez rozmyslame o druhom a vobec neriesim ano ci nie, ci je vhodna doba, ved ta nie je NIKDY, ani na prve, no nie. Vzdy je nieco ine, nejaky dovod.
Tak vam maminky drzkam palce, len si aj trosku oddychnite, dajte deticky do opatery dobrej osobky aspon na chvilku, je to ako balzam na dusu a potom ich budete lubit este viac...
A co sa tyka manzelov...s nimi niekedy tazko, ked neporodia, nezistia...takze {asi?} nikdy...my to berieme tak strasne citovo a nas mrzi, ze to oni nedokazu citit rovnako...Preto si treba uzit s nimi kazde malicke momenty ked prejavia lasku, rozpravat sa s nimi, co citia a naucit ich o tom rozpravat. Mozno zistime kolko starosti maju oni sami v robote, so sebou...len nam o tom nehovoria, lebo ich my zavalujeme info o detoch a nas. Ked pochopime my ich, oni sa hadam spamataju. hadam... Vzdy si treba najst aspon 10 minut na rozhovor...ale uprimny, nie co sa dialo cez den, ale co nas trapi, tesi...nech sa z nas dvoch nestanu iba dva stroje vedla seba.
VRAJ: Nemam rada maminy, ktore si myslia, ze staci mat jedno, aby sa prilis nenamohli,... hahaha aka posudzovatelka, no ONA bohorovna nema niekoho rada, no zblaznime sa. A vraj vyhovorky, pred kym? Snad len nie pred tebou. Nebud domyslava, vyhovarame sa vylucne pred autoritou... Ty naozaj radsej nic neries a maj tych deti aspon 8, aby si nemala cas na vysudzovanie. Slak ma triafa zo zien, ktore cumakuju a posudzuju druhe, keby to robila moja, tak uz davno nie je moja. Staraj sa o seba a svoje schopnosti a neklebet
pravda, aj ja si uzivam taky luxus ako mam starsieho v skolke. A planujeme tretie a mozno aj stvrte. Podla mna deti najlepsie vychovame ak ich budeme mat viac. Uz teraz to vidim, a mame len 2 ;-)
Ani ja nelutujem aj ked to mozno vyznelo ako stazovanie. Ani nezavidim, ani nesudim, ved ked som mala jedno, bola som taka aj ja...Ale obdivujem, evelinka, ja nestiham nic, hlavne oddychnut si a potom mam nervy.
Vystizne a pekne. Som rada, ze je nas viac. A tiez sme s 3.sintrikom neratali a teraz je to nase male zlaticko a som prestastna, ze sme sa nerozhodli nijak inak.
Presne takto si nazivam aj ja. Deti su zvacsa na mojom krku, lebo ved tatino zaraba a ja si dovolenkujem
Tiez dostavam hrbu otazok, ako to zvladas s tromi detmi??? No ako - ani sama neviem. Skratka musim, a prave tak, ako aj Ty, musim urcit priority, kto je prave najsurnejsie na rade. Stiham, stiham aj upratat, aj varit, aj byt na ne mila, aj citat, aj ich vyvencit, a hlavne vystiskat a vybozkavat. Popri tom urobit aj nejaku robotu pre muza, a precitat si co-to na nete, a aj nejake knihy z kniznice, bez ktorych neviem existovat.
Kamosky s jednym dietatom lamentuju, co vsetko ich stoji starostlivost o jedno babatko, kolko si musia odopriet. Aj ja si musim, len o tom dookola nerozpravam, a uzivam si moje kuriatka, kym su malilinke. A v duchu si hovorim, ze onedlho budu vacsie, a potom este vacsie a este a este, a ja zas budem zarabat, a moct travit cas inak ako s okakanymi ritkami. Nebanujem svoje rozhodnutie priviest na svet aj svoju tretiu dcerenku... banujem len to, ze moj manzel v tom nevidi to, co ja, on v tom vidi zatazenie nasej rodiny, nasich financii, nasho casu a priestoru dalsim clenom, napriek tomu, ze moja malilinka bambulka je najuzasnejsi cloviecik na svete, a prinasa mi kazdy den strasne vela stastia, radosti a smiechu. Moje starsie dcery vdaka nej vedia, co znamena zodpovednost, schopnost prisposobit sa mensiemu, a podelit sa, velmi ju lubia a su k nej tak dojimavo nezne a starostlive, ze mi az srdce stiska, ked ich vidim spolu sa hrat.
Som vdacna za svoje deti, a ten "LUXUS" mat len jedno dieta - to mi vobec nechyba.
Ja som stastna.
Váš komentár
Tak toto som presne prezivala aj ja pred par rokmi. Aby som nezabudla, ake je to, dalal som sa nahovorit na stvrte babetko. Pride na svet coskoro, a potom vam na pisem, ake to je mat druhaka, prvaka, predskolacku a babo.
Dakujem kimmi, ako keby som čítala vlastný príbeh. Povzbudí, že je nás na tejto planéte tak podobných viac
