Nepredvídateľné dobrodružstvá Martina a školského atlasu /5./

mirocka 29.06.2008

záver

Keď sa vrátili na parník, ako obvykle ich už čakalo chutné jedlo. Martin vkuse rozprával svoje zážitky z ostrova a kapitán ho s radosťou počúval.

-Sľúbil som ti, že ti prezradím malé tajomstvo, - začal kapitán a Martin hneď prestal jesť. Bol príliš napätý, aby mohol prehĺtať. tak teraz sa dozvie, prečo práve on...

-Vieš odkiaľ toto všetko vie? Nuž keď som bo asi taký malý ako ty, zomrela mi mamička. Otecko s nami už dávno nebýval, nič som o ňom nevedel. Zrazu som na svete ostal sám. Mojou jedinou útechou bol veľký atlas, ktorý som si schovával pod posteľou. V ňom som stále listoval a túžil som uvidieť všetky tie ďaleké krajiny.

Raz, keď som sa naťahoval po atlas, začul som krásnu melódiu. Nakukol som pod posteľ a uvidel som malého škriatka, ako si číta v atlase. On sa stal mojim najlepším kamarátom a splnil mi môj veľký sen. Odvtedy sa plavíme tak ako ty po celom svete...

-Ale prečo som tu aj ja? - opýtal sa Martin.

-No pretože mojou úlohou bolo nájsť podobný osud ako bol ten môj - nešťastné dieťa s túžbou cestovať. Ja už som starý a atlas potreboval náhradníka, ktorý bude mať viac síl plaviť sa po šírom mori. Ak by som nikoho nenašiel, atlas by stratil svoju čarovnú moc a to by bola veľká škoda. Však?

- No nerozumiem, ako ste ma našli?

- To bolo to najľahšie. Veď máme čarodejný atlas...Stačilo otvoriť mapu a zaželať si sledovať nejakého malého smutného človiečika so zmyslom pre dobrodružstvo. A atlas našiel teba. Potom sme ťa sledovali, aby sme sa o tebe veľa dozvedeli. Najťažšie bolo dostať ťa na loď. Ale zvládli sme to a si tu...

-Znamená to, že tu môžem ostať navždy? - zažiarili oči Martinovi.

-Iba ak by si veľmi chcel. Ak nie, vrátime ťa späť a budeme musieť nájsť niekoho iného.

-Nie, nie, ja ostávam - zakričal Martin a vystískal starého kapitána.

-Tak odteraz sa stávaš kapitánom zázračného parníka, - povedal kapitán. Zaznela tá krásna zvláštna melódia, more sa Martinovi poklonilo, malý pomocníci pokľakli a kapitán podal Martinovi malé plachetnicové kormidlo. - Keď nastane ten správny čas, odídem - povedal kapitán a podal Martinovi ruku.

Späť

Odosielam Váš hlas...