Rozprávka
Možno to poznáte aj vy. Máte niečo navyše alebo vám niečo chýba. Napríklad Vám odstávajú uši do pravého uhlu a kamaráti na vás pokrikujú od detstva ušaté torpédo. Teda v tomto prípade neplatí, že by ste mali niečo na viac alebo menej skôr ste trochu odlišný od ostatných, ale tak isto nie je veľmi príjemné, keď kvôli tím vetroplachom celý život nosíte dlhé vlasy. A až po 20 tke, kedy vyraší prvé páperie hrdo nazývané brada sa vás konečne okolie prestane vypytovať akého ste pohlavia.
Ja som sa narodil bez zubov. Opäť vám to príde úplne normálne. Pravda, každé malé dieťa sa narodí bez zubov, až na malé výnimky, o ktorých sa potom mihne správička v novinách. A samozrejme aj ja som sa narodil ako bábätko, ale moja mama s otcom sú krokodíly, takže aj ja som krokodíl. A u nás sa všetky krokodíly rodia s plnými ústami zubov, ostrých ako malé ihličky, s ktorými vám odoberajú krv a ktoré sa časom premenia na nože, ostré ako keď vidíte v tých šialených televíznych reklamách krájať kuchára s ľahkosťou všetko od rajčín až po telefóny zoznam.
Narodil som sa vo voľnej prírode, čo je v tomto prípade horšie. Pretože v zoologickej záhrade, alebo cirkuse by mi určite jedlo mleli aspoň na makovom mlynčeku a mohol by som ho cmúľať alebo len tak prevalovať v prázdnej papuli ako to robia malé deti alebo veľmi starí ľudia a bol by som poriadne najedený. Ale u nás v močariskách žiadny mlynček na mak ani na nič iné nemáme a tak mi zostáva niekoľko možností, z ktorých si musím vybrať.
Buď sa zo mňa urýchlene stane vegetarián. Čo je pre niekoho lákavá predstava, ale mne sa pri nej zviera žalúdok na úplné minimum. To, že som zelený neznamená, že žeriem trávu alebo riasy. A bol by som asi jediný krokodíl, ktorý by nenaháňal ostatným zvieratkám strach, keď sa idú napiť. Mal by som síce medzi nimi veľa kamarátov, lebo by mohli byť so mnou bez obáv. Táto predstava je lákavá, ale už vidím ako mi ostatní zatiaľ kamoši krokodíli hovoria kravokodíl.
Ďalšou možnosťou je, že mi mama bude všetko predžúvať. Čo je rovnako ponižujúce ako tá tráva. Nielenže pri tom predžúvaní vysaje všetku dobrú šťavičku z toho predžúvaného mäsa a mne dá preglgnúť už len to, čo nemá žiadnu chuť. Je to ako keby ste zo žuvačky vyžuli všetku tú úžasnú ovocnú alebo mentolovú príchuť a potom ju strčili svojmu bratovi alebo sestre aby ju prehltli. Ako hovorím, nič moc.
A navyše nemôžem predsa žiť s mojou mamou neviem dokedy. Áno, áno, na začiatku je to príjemné, keď sa o vás stará, nosí vám jedlo a drhne šupiny na chvoste. Ale uznajte sami, aj ja si chcem ísť občas s kamošmi uloviť nejakého byvola a nemôžem zakaždým žiadať mamu aby mi kúsok z neho požula.
Jeden krokodíl, ktorý žil u jedného chlapíka v akvárku až do doby, kedy mu to akvárko bolo malé a on ho potajomky v noci odniesol do najbližšej rieky tvrdí, že videl ľudí, ktorí nemali zuby ,ale používali zuby cudzie. Ale nie je mi jasné, ako by som k takým náhradným zubom mohol prísť ja.
Ak by sa mi aj podarilo chytiť takého človeka, ktorý má práve tie požičiavacie zuby, obávam sa, že do mojej papule by nepasovali. Ľudí som už pri našej rieke videl a aj keď mali celkom dosť zubov, ktoré ukazovali keď s plného hrdla kričali, keď si s nimi môj otec trochu zažartoval, predsa len boli maličké. No možno malé rybičky by som s nimi mohol občas požuť, ale radšej pohľadám iné riešenie.
A tak skôr ako vychudnem úplne, že zo mňa nezostane nič len krokodília koža, z ktorej si niekto urobí opasok, alebo pár kovbojských čižiem, som sa rozhodol, že sa vydám za hľadaním zubov. Mama mi posledný krát požula byvolí steak, ktorý ulovila včera pri večernom napájaní čriedy a ja som sa s plným bruchom vybral na cestu.
Krokodíl, na ceste je krokodíl! Počul som všade kam som sa pohol. Samozrejme mohol som si na chrbát napísať: odo mňa žiadne nebezpečenstvo nehrozí, lebo nemám zuby, ale kto by mi už len uveril. V našom prostredí nemôžete veriť nikomu. Je to otázka prežitia. Uveríte tigrovi, že sa s vami chce hrať na schovávačku a o niekoľko minút sa tú schovávačku hráte v jeho bruchu.
Odosielam Váš hlas...
