Dnes mi Ali porozprával svoj príbeh o tom ako našiel svoj chobot. Zajtra budem pokračovať vo svojej ceste aj ja, zajtra ich už určite nájdem.
3.kapitola
Vieš Har, aj ja som sa narodil iný ako ostatný. Jednoducho som nemal chobot. Možno sa ti zdá, že krokodíl bez zubov je na tom horšie ako slon bez chobotu, ale ty keď zavrieš ústa aspoň vyzeráš ako krokodíl, kým mne sa nikdy nepodarilo vyzerať ako slon. Moja mama s otcom mi vždy vraveli. Ali si krásny, Ali si úžasný, Ali si šikovnejší ako ostatní, lebo vieš robiť všetko to čo ostatní ale tebe niečo chýba, a preto je to oveľa ťažšie. Ja som tomu veril. Ale vždy keď som sa išiel napiť do rieky, inak na pitie som používal rákosie z brehu, ako náhradu za môj chobot, vždy som videl vo vode niečo čudné, čo nevyzeralo ako slon.
A tak som raz v noci odišiel od nášho stáda. Bez rozlúčky. Ja som vedel, že sa sem vrátim a všetkých prekvapím svojím novým chobotom. Putoval som veľa dní a videl som veľa čudných vecí, ale pochopil som, že to, že mi chýba chobot vlastne nie je žiadna prekážka a chcel som sa vrátiť. K rodičom, ku kamarátom.
A vtedy som na spiatočnej ceste prišiel do hadieho mesta. Všetkých, čo poznám sa hadov veľmi boja. Nemajú síce toľko zubov ako ty Har, ale majú niečo rovnako nebezpečné – jed. A keď ťa uhryznú, jed sa ti dostane do tela a môžeš zomrieť. Preto sú nebezpeční. Tak si to všetci myslia a aj ja som si to dovtedy myslel tiež. Ale ako hovorím, potom som prišiel do ich hadieho mesta a všetko sa zmenilo.
Vieš, hadov mrzí, čo si o nich druhí myslia a snažia sa to zmeniť. Tak napríklad v tomto meste funguje bezplatná požičovňa hadov na čokoľvek. A ako som tam už stál v tej požičovni a pozeral sa na tých hadov všade okolo, nabral som odvahu a spýtal som sa, či by nebol jeden had aj pre mňa.
A čože by nebol, zasipel štrkáč, čo ležal pri mne najbližšie, a načo by ste ho potrebovali?
Prosím, ja som slon, ale nemám chobot, a veľmi, veľmi rád by som jeden mal. A ako tak pozerám na vás a všetkých vašich kamošov okolo, možno by ste mi vedeli pomôcť.
Ten štrkáč zodvihol svoj chvost a tou hrkálkou, čo má na jeho konci začal hrkať a obzerať si ma. Potom sa priplazil až ku mne a začal sa plaziť po mne. Snažil som sa nesmiať, lebo to šteklilo. Ale ten štkrkáč ma nechcel štekliť, jednoducho si ma meral, aký veľký chobot to vlastne potrebujem. Po hodnej chvíli, keď mal všetko odmerané sa zo mňa zase odplazil a potom na tom svojom chvoste s hrkálkou zahral akúsi pesničku.
V tom okamihu sa ku mne zo všetkých stromov začali spúšťať rôznofarebné hady a zo všetkých dier naokolo vykúkať ďalšie, sfarbené ako zem alebo popadané lístie. Štrkáč, ktorý ma mal na starosti im vysvetlil v akej som situácii a čo by som potreboval. A už sa na mňa začali liepať jeden po druhom, posadili sa mi do stredu hlavy a keď sa zrolovali a spustili k zemi po mieste kde by mal byť chobot, prísamvačku, že som zrazu vyzeral ako slon.
Pravda niektoré hady to neodhadli a tak, keď sa na mňa takto zavesila niekoľkometrová anakonda a spustila sa až na zem, vyzeral som ako slon nie s chobotom ale s požiarnickou hadicou. Nakoniec som si vybral Bou. Bol to ten najkrajší zelený had akého si vieš predstaviť. A keďže som si povedal, že aj tak asi budem jediný slon na svete, ktorý bude mať miesto chobota hada, tak nech mám aspoň módnu farbu. Veď v prírode bola zelená farba vždy najobľúbenejšia.
S Boou sme dlho trénovali aby vedela všetko to čo má správny chobot vedieť. Špliechať vodu, podávať jedlo, alebo šuškať kamošom do ucha tajomstvá. Boli sme jednoducho tím, stali sa z nás najlepší kamaráti. Bol som šťastný slon.
Keď mi svoj príbeh Ali dorozprával na nebi už svietili hviezdy. Zavrel som oči a rozmýšľal som, či aj na mňa tam vonku čaká niečo, čo mi zmení život. Celú noc sa mi potom snívalo ako si čistím penivou pastou svoje nové zuby.
Odosielam Váš hlas...
