###TOP_BAR###

Detail

Kategória: O našich deťoch

11.08.2008

V aute s deťmi.

Autor: Eva/ redakcia

Na dovolenku sa u nás chodí autom. Lebo veď aký dopravný prostriedok by pojal všetky tie naše pakšametle typu kočik, rozkladacia postieľka, haldy plienok, zohrievačiek a ochladzovačiek stravy, fľaštičky, dudlíky, kašičky, lyžičky, mištičky,... nočník, ktorý musí byť poruke kedykoľvek

Na dovolenku  sa u nás chodí  autom. Lebo veď aký dopravný prostriedok by pojal všetky tie naše pakšametle typu kočík, rozkladacia postieľka, haldy plienok, zohrievačiek a ochladzovačiek stravy, fľaštičky, dudlíky, kašičky, lyžičky, mištičky,...   nočník, ktorý musí byť poruke keby dačo kedykoľvek. Vlastne poruke musí byť všetko, lebo „keby dačo“ sa deje úplne pravidelne.

Pri každom otvorení kufra na pumpe vypadne niečo, čo sa tam už druhýkrát podľa zákonov fyziky nikdy nezmestí, a tak to strkáme deťom pod nohy a nám nad hlavy, ak sa vôbec niekam dá. Keby ste niekde medzi Viedňou a Grácom na diaľnici náhodou našli modré topánočky so žltými remienkami, sú naše. Na odpočívadle som ich na moment položila na strechu auta, lebo už fakt nebolo kde, a keďže som o 30 sekúnd riešila požiadavky našich pasažierov s heslom „kakať, cikať, papať“, úplne som na ne zabudla... A tak naše drobátko chodilo po makarských plážach   v o 2 čísla väčších botičkách svojho staršieho súrodenca, ktorému už boli takmer dobré tenisky jeho staršieho súrodenca, ktorý mal aj náhradné.

Nechcem vyvolávať dojem, že nemám rada dovolenky s našim potomstvom, to v žiadnom prípade. Milujem ich. Ale ten niekoľkodosťhodinový transport smerom do mora a potom spať do srdca Európy,  by s pokojom  mohol byť zaraďovaný do štandardizovaného systému povinnej psychoprípravy  budúcich pilotov vesmírnych lodí. Ak by zvládli toto, mimozemšťania budú pre nich už len príjemným spestrením programu.

Naši traja piloti – lebo tak vyzerajú sediac vedľa seba pripútaní v tých autosedačkách - majú ambíciu  prebrať kontrolu nad celou „vesmírnou loďou“ do svojich rúk a používajú na to všetky dostupné i neprístojné prostriedky. Úlohou pomocného pilota /teda mňa/ je zabezpečiť kapitánovi /tatinkovi/ pokoj na kormidlovanie.

Napriek tomu, že sedím „akože“ na mieste spolujazdca, 89% cesty trávim otočená proti smeru jazdy v polohe vývrtky. Keď mi už moja trnúca kostra dáva najavo, že Pán Boh to mal  pôvodne na mysli s držaním a používaním tela inak, nabehnem na „systém sova“. Veď aj ona dokáže otočiť hlavu dozadu bez toho, aby sa tejto aktivitky nejako účastnilo aj  telo.

Sovia múdrosť mi však vystačí len do istého momentu.  Keď sa pravidelná amplitúda skladajúca sa z bodov  smrkanie, vrieskanie, plakanie, rehot, podriemkavanie, chichot,  šťuchanie, kňučanie, papanie, pitie dostáva do svojho maximálneho bodu, tak leziem.

Návrhári i výrobcovia nášho bežného 5-miestneho autíčka by boli sami prekvapení, aké je v prípadoch nevyhnutnosti prielezné. Niekde pomedzi radiacu páku a 3 poloprázdne fľašky čaju na zemi stúpam do prázdna a leziem na zadné sedadlá. Dokonca tam počas jazdy ani nevedno na ktorom sedadle, keďže sú tam len tri a všetky sú obsadené autosedačkami, kojím, čičíkam, mojkám, šmátram po zemi a hľadám popadané fľašky, macíkov na spinkanie, ...  (vrieskam len z predného sedadla) .

(Zabudla som upozorniť, že posledný odstavec nebol vhodný pre štátnych zamestnancov a  ľudí s veľkou predstavivosťou, ktorí mi samozrejme budú vyčítať neodôvodnené a protizákonné prerušenie používania záchranných pásov vo vozidle počas jazdy... )

Amplitúda klesá, situácia sa upokojuje, leziem naspäť. Vo chvíli, keď 33% detí zaspí, na ďalších 66% vydávam zvuky fučiacej nafukovačky, pričom mám spodok nosa už doškriabaný od nechta svojho ukazováka. Lebo sss, alebo pššššš  sa proste robí tak. Niekto má po túre na Rozsutec  otlaky na päte, ja mám po nočnej ceste na dovolenku odretý nos od pšššš. No a keď sa dízlovej uspávanke nášho motora podarí konečne uspať prevažnú väčšinu našich pasažierov, nájde sa jeden, ktorý musí ísť hneď, ale hneď kakať. Dôsledok prerušenia monotónneho zvuku brm brm je všetkým jasný.

Sme tam, kde sme boli, môžem si skúšať opäť odierať nos, spievať uspávanky, alebo sa na všetko vykašlať a pustiť si Tublatanku a deckám dať do ruky lego, rožok, knižku, hlavolam a hryzátko. No a čo, že sú 4 hodiny ráno. Prioritou je prežiť.

Späť

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 32 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

Komentáre

Komentáre k článku
Jana napísané 19.07.2013 08:53 answer email

Myslím, že to čo je tu napísané je úplne bežný štandard cestovania s deťmi..:-) Niektorí rodičia majú šťastie na spavé deti a niektorí nie. My to máme pol na pol - jedna spinká ešte sme v aute len 5 min a tá druhá zásadne zaspáva 10 min pred cieľom..:-) Ale niekedy je vzájomná zhoda a spia v rovnakom čase. Dlhé cesty riešime prenosným DVD prehrávačom.

martina napísané 18.07.2013 15:35 answer email

poznáme smile smile

hlavne to ne-spanie. akonáhle auto zastaví - tankovanie, kupovanie dialničných známok -alebo čokoľvek nevyhnutné, sovy otvoria oči. ale zhodli sme sa s manželom, že aspoň vodičovi nehrozí mikrospánok.

a keď je už všetko vykakané, vycikané, nadojčené, napapané, napité, okná otvorené, zatvorené, hračky podané a odložené, hudba pustená a vypnutá, pesničky odspievané, červené autá popočítaná, pozeraním na krúženie hodinových ručičiek unavené oči zatvorené Mr. Green a v aute nastane požehnané ticho, vtedy sa dostaneme ku mýtam, alebo na colnicu, alebo do zápchy a všetko začína odznova Big Grins

už sa veľmi teším, auguuust

katie23 napísané 05.10.2010 16:28 answer email

Ahojte...Tiež plánujeme isť s malým do zahraničia, ale až v lete...skôr by som sa asi bála... Confused

Kvetka napísané 12.07.2010 13:05 answer email

Evi super clanocek, zasmiala som sa smile

My mame za sebou tiez cestu na Makarsku v mikrobuse, styria dospely a styri deti, z toho 4 rocne, 3,5 rocne a dve 1,5 rocne a mali sme dost. zakazdym vymyslal niekto ini a samozrejme ked vsetci zaspali, uvedomila som si, ze tiez by sa zisla nejaka ta cik-pauza aj pre mna, ale uz len myslienka prerusenia - ako pises - brm brm a nasledneho kolotoca mi stacila na to, aby som na to nemyslela a skusila si tiez na chvilu zdriemnut smile no a teraz cez viken startujeme opat ale uz len dve deti, tak drzte palce smile

Jarka napísané 16.10.2009 13:41 answer email

perfektný článoček, no smiala som sa, veru ......... my máme zatiaľ jedného synčeka, ale ten sa od malinkého malinka veľmi rád vozí v aute, a len čo sa naštartuje, v momente zaspával. Teraz síce hne´d nezaspinká, ale keď sa dotlačí chrumkami, napije nesladeného čajíka, prípadne vytiahne ručičky z pásov autosedačky, ak , nedajBoh slabo zatiahneme, a my ich vrátime na nútenej prstávke nazad, potom s nevinným výrazom zaspinká. Ale aj keď nespinká, je to disciplinovaný pasažier a u mňa precvičuje maximálne ľavé rameno ruky, ktorou mu tie chrumky podávam /najnovšie mu dám do rúčky celý pakeľ, a čo, keď vysype, pozbierame a ide sa ďalej/. Takže šoky z transportu u nás nepoznáme a ak pribudne súrodenec, hádam sa čo-to zo slušnosti nášho prvorodeného podučí. A možno to bude pravý opak, uvidíme, necháme sa prekvapiť. Takže mnoho šťastných kilometrov v rôznych polohách tela :-))))))

bebik napísané 20.01.2009 13:45 answer email

Váš komentár smile Big Grins smile smile smile

Super, my mame len jedno dieta a prechod autom cez Donovaly, ked sa nas tatinko potrebuje sustredit ako v nasom auticku predbehnut kolonu s kamionmi a Audinami a mercedesmi stoji za to. Mam nervy na dranc a snazim sa nas poklad upokojit vsetkym v dosahu od caju, mlieka, hryzatok, macikov, nakoniec aj mojho mobilu a dokladov, klucov, co vypne tu jej sirenu aspon na 10 sekund.Vsetko konci na zemi a ona cely cas jaci so zvysujucou sa intenzitou a tatinko umerne tomu pridava plyn a ja si myslim, ze uz sa nedozijeme dalsieho rana. Vydychnem si s dalsim zaludocnym vredom az ked zastavime pred domom. Big Grins Big Grins Big Grins

Margit napísané 09.12.2008 22:52 answer email

Tých 89% jazdy v protismere je úplne namieste, som si hneď spomenula na naše jazdy autom.

veva napísané 20.08.2008 11:46 answer email

uplne vystizne, ja mam sice zatial len 1 dieta, ale to ma energie tak za troch. Takze uz teraz sa dasim pripadnej dovolenkovej jazdy s dalsimi potomkami

Zuzana napísané 20.08.2008 00:03 answer email

Evka, Tvoj komentár je ako vždy perfektný. My máme štyri deti, a tiež každý rok absolvujeme cestu do Chorvátska, tak viem presne o čom píšeš Big Grins Big Grins Kto to nezažil, tak nepochopí o čom to je.

Veľa sily a zdravie pre celú rodinku zwinker

Ada napísané 14.08.2008 19:55 answer email

Váš komentár Big Grins U nas je to podobne a uz aj na kratke vzdialenosti. Mame sice vacsie auto (tu v Canade sa to vola Caravan ma 8 miest, my mame 3 deti) , ale behat po nom nieje sranda, jeden chce pit, ten druhy chce jest a ten treti flasu s mliekom, pridrzat sa mu to neda len tak lebo je malinky ma 2 mesiace a z predneho sedadla je ho tazko dosiahnut, takze kedze soferujem vacsinou ja, lebo manzel nerad soferuje, tak on podava a beha a presadava dozadu aby mohol obsluzit nasich troch chalanov, a sem tam aj seba. Nechcem si predstavit dlhsiu cestu ako 2 hodiny, lebo to by bol velky trapas pre nas. Ale su zlaty a kecaju a vadia sa a dozvieme sa toho vela aj to co nechceme. smile

Vela stastia s cestovanim na dovolenky.

zuzu napísané 13.08.2008 09:05 answer email

aj u nássmile

miriam napísané 12.08.2008 10:29 answer email

Váš komentár Big Grins Big Grins Big Grins Big Grins Big Grins Big Grins Big Grins Big Grins Big Grins Big Grins Big Grins ako u nás

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised


Poslať odkaz priateľovi